O mene Imelda
Imelda – ach, to meno. Keď ho vyslovíte nahlas, cítite, ako sa vzduch okolo vás na okamih zastaví. Je v ňom niečo jemné a zároveň nezdolné, ako kvet, ktorý rastie z trhliny v skale. Imelda nie je meno pre každého. Je pre dievčatko, ktoré príde na svet s vlastným rytmom, vlastnou melódiou. Svet okolo ňom bude hrať svoju pieseň, no Imelda si bude ticho pobrukúvať tú svoju. Možno bude snívavá, možno prudká, možno tichá ako jesenný les – ale vždy bude sama sebou. A toto meno jej v tom nikdy nebude prekážať, naopak, bude ju v tom podporovať. Imelda je meno, ktoré nevybledne ani po desaťročiach, ktoré nestarne, len zreje. Ako dobré víno, ako stará fotografia, ako vôňa niekoho milovaného.
